Život Prešova
online
online
Spotreba a výroba vína vo svete aj v EÚ posledných 10 rokov klesala
09.02.2026 Bratislava
Bratislava 9. februára (TASR) - Kým vo svete sa za posledných desať rokov znížila spotreba vína a aj jeho produkcia o takmer 10 %, v Európe je tento pokles ešte výraznejší. Prepad spotreby je až o štvrtinu a nelichotivý trend pociťujú aj slovenskí vinári. Uviedla to Coface, globálna spoločnosť v poisťovaní pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.
Malí vinári môžu reagovať na zmeny v správaní spotrebiteľov oveľa flexibilnejšie ako veľkí výrobcovia. „Možno očakávať, že spotrebitelia budú piť menej často, ale budú požadovať vyššiu kvalitu a lepší zážitok. Na to by sa mali malé vinárstva zamerať. Súťažiť v kategórii lacných vín, najmä z Latinskej Ameriky, je od začiatku prehratý boj,“ upozornil Martin Procházka, riaditeľ úpisu rizika Coface pre Slovenskú republiku a Česko.
Z dlhodobého hľadiska je podľa Procházku pravdepodobné, že produkcia vína na Slovensku poklesne, pričom poveternostné podmienky majú silný vplyv na jednotlivé roky. „Pokiaľ ide o spotrebu, Slovensko vo všeobecnosti kopíruje dlhodobý trend klesajúcej spotreby vína a alkoholu. Pre rok 2025 sa odhaduje medziročný pokles spotreby vína o 13 % na 635.000 hektolitrov,“ upozornil.
Za nelichotivým vývojom pre vinárov podľa neho stojí niekoľko faktorov. „Hlavným dlhodobým trendom je pokles spotreby alkoholu na celom svete. EÚ je veľmocou v oblasti výroby vína, ktorá predstavuje 60 % celosvetovej produkcie. Ponuka v súčasnosti prevyšuje dopyt, čo vyvíja tlak na vinárov,“ konštatoval. Pociťujú to najmä veľkí výrobcovia vo Francúzsku, v Taliansku a Španielsku. Tieto tri krajiny pritom zodpovedajú za takmer polovicu celosvetovej produkcie.
Vinársky sektor v Európe už dlhodobo bojuje s prísnymi reguláciami zo strany EÚ. Tá na klesajúci dopyt ohlásila podporný plán, ktorý sa však týka hlavne dotácií na trvalé vyklčovanie viníc. Vo Francúzsku sa na financovanie vyklčovania vo výške 4000 eur na hektár vyčlení 130 miliónov eur. Toto opatrenie, ktoré sa vzťahuje aj na Taliansko a Španielsko, má za cieľ obmedziť ponuku v dôsledku klesajúceho dopytu. Vo Francúzsku sa v dôsledku tohto opatrenia nedostane na trh 1,5 milióna hektolitrov vína, čo je však stále len 10 % odhadovaného prebytku ponuky v roku 2025. Francúzsko pritom už stratilo post najväčšieho európskeho producenta vína a uvoľnilo tak miesto Taliansku.
Na druhej strane, dohoda EÚ s Mercosurom o voľnom obchode umožní podľa Procházku vstup na európsky trh aj lacnejším výrobkom vrátane vína. „V segmente lacných vín sa očakáva pokles dovozných cien, ale v segmente drahších vín je to diskutabilné. Kvalitné vína z Latinskej Ameriky majú totiž svoje špecifické chute, ktoré Európanom nemusia vôbec vyhovovať,“ dodal Procházka.
Uzavrel, že vernosť zákazníkov domácej produkcii je relatívne vysoká. Aj preto by mali vinári dohodu EÚ s Mercosurom vnímať ako príležitosť, keďže trhy v tejto oblasti boli chránené vyššími clami ako trhy v Európe.
Malí vinári môžu reagovať na zmeny v správaní spotrebiteľov oveľa flexibilnejšie ako veľkí výrobcovia. „Možno očakávať, že spotrebitelia budú piť menej často, ale budú požadovať vyššiu kvalitu a lepší zážitok. Na to by sa mali malé vinárstva zamerať. Súťažiť v kategórii lacných vín, najmä z Latinskej Ameriky, je od začiatku prehratý boj,“ upozornil Martin Procházka, riaditeľ úpisu rizika Coface pre Slovenskú republiku a Česko.
Z dlhodobého hľadiska je podľa Procházku pravdepodobné, že produkcia vína na Slovensku poklesne, pričom poveternostné podmienky majú silný vplyv na jednotlivé roky. „Pokiaľ ide o spotrebu, Slovensko vo všeobecnosti kopíruje dlhodobý trend klesajúcej spotreby vína a alkoholu. Pre rok 2025 sa odhaduje medziročný pokles spotreby vína o 13 % na 635.000 hektolitrov,“ upozornil.
Za nelichotivým vývojom pre vinárov podľa neho stojí niekoľko faktorov. „Hlavným dlhodobým trendom je pokles spotreby alkoholu na celom svete. EÚ je veľmocou v oblasti výroby vína, ktorá predstavuje 60 % celosvetovej produkcie. Ponuka v súčasnosti prevyšuje dopyt, čo vyvíja tlak na vinárov,“ konštatoval. Pociťujú to najmä veľkí výrobcovia vo Francúzsku, v Taliansku a Španielsku. Tieto tri krajiny pritom zodpovedajú za takmer polovicu celosvetovej produkcie.
Vinársky sektor v Európe už dlhodobo bojuje s prísnymi reguláciami zo strany EÚ. Tá na klesajúci dopyt ohlásila podporný plán, ktorý sa však týka hlavne dotácií na trvalé vyklčovanie viníc. Vo Francúzsku sa na financovanie vyklčovania vo výške 4000 eur na hektár vyčlení 130 miliónov eur. Toto opatrenie, ktoré sa vzťahuje aj na Taliansko a Španielsko, má za cieľ obmedziť ponuku v dôsledku klesajúceho dopytu. Vo Francúzsku sa v dôsledku tohto opatrenia nedostane na trh 1,5 milióna hektolitrov vína, čo je však stále len 10 % odhadovaného prebytku ponuky v roku 2025. Francúzsko pritom už stratilo post najväčšieho európskeho producenta vína a uvoľnilo tak miesto Taliansku.
Na druhej strane, dohoda EÚ s Mercosurom o voľnom obchode umožní podľa Procházku vstup na európsky trh aj lacnejším výrobkom vrátane vína. „V segmente lacných vín sa očakáva pokles dovozných cien, ale v segmente drahších vín je to diskutabilné. Kvalitné vína z Latinskej Ameriky majú totiž svoje špecifické chute, ktoré Európanom nemusia vôbec vyhovovať,“ dodal Procházka.
Uzavrel, že vernosť zákazníkov domácej produkcii je relatívne vysoká. Aj preto by mali vinári dohodu EÚ s Mercosurom vnímať ako príležitosť, keďže trhy v tejto oblasti boli chránené vyššími clami ako trhy v Európe.
www.ZIVOTPO.sk
